FITNESS IS DEAD!
Ja si ani nedokážem predstaviť koľko utrpenia, sebazaprenia, odhodlania a námahy musí obnášať taká príprava fitnesky. Určite ide o enormné množstvo tréningov, diétovania a odriekania si pôžitkov okolitého sveta. Keď mnohí ešte spia, ony už zarezávajú vo fitku na rannom kardiu. Keď iní hltajú lyžice nutelly, ony si vystačia s chuťou ovocnej orbitky. Keď ostatní už ležia pred telkou, ony krabičkujú jedlo na ďalší deň. Keď väčšine dochádza motivácia z poslabších výsledkov, ony berú steroid…upps.
Tak či tak. Je to drina! Za TO každá svedomito sa pripravujúca deva z fitness odvetvia má môj obdiv (či už sa jedná o klasiku, bikini, body, alebo podobné odnože). Pred každou vašou medailou skladám klobúk. Klaniam sa každej IFBB skratke, ktorú si píšete ešte aj na poradovník u doktora.
No je tu niečo, čo mi dlhšie leží na srdci, tak snáď som našiel tie správne slová ako povedať svoj názor, ktorý ale mnohým nemusí šmakovať.
FITNESS PARADOX
Slovo „fitness“ má predstavovať jemnú rovnováhu telesného a duševného zdravia (1). Krásna to definícia…no je už dáávno mŕtva. Obesili ste ju. Presne vy. Vaše prehnano dokonalé telá. Vaše motivačné statusy. Vaše medaily, instagramy, tričká, šejkre, sponsoring a obdivy nič netušiacich más.
No čo sa skrýva pod pozlátkom vysmiatych poloobnažených foto?
Poruchy príjmu potravy. Nespavosť. Spontánny plač. Emocionálne preťaženie. Neznesiteľné pocity hladu. Hormonálny kolaps. Vyschnuté a strhané tváre. Smutné oči bez iskry. V hlave nič iné len činky, bežiaci pás, proteíny a krabičky. A ako bonus – skreslený pohľad na krásu ženského tela. „Och, ja som zas pribrala.. pol milimetra na páse!“ A pritom postava akoby sa práve vrátila z letného kempu v Auschwitzi.
Nová definícia slova „fitness“ teda znie:
„Fitness – jemná rovnováha telesného a duševného rozvratu.“
Viem viem. Budete oponovať, veď „fitness“ je šport ako každý iný a pýta si svoju daň. A ja s tým súhlasím. Na takmer každom kurze, či konferencií, ktorej som sa zúčastnil, pri diskusii dôjde ku konsenzu, že vrcholový šport nie je synonymom vrcholového zdravia. Bodka. No je tu predsa jedna výnimka, kde fitness svet vyniká, či zlyháva oproti ostatným športom. Vysvetlím na príklade hokeja. Hokej ako šport „to nehrá“ na zdravie a ani na to, ako sa vďaka hokeju budete cítiť skvelo. Chlapci sú zničení, unavení z množstva tréningov, posturálne dodrbaní a často zranení. Nikto sa nestane hokejistom, lebo chce mať funkčnejšie telo. Alebo kvôli tomu, že sa chce cítiť lepšie a zdravšie. Nie. Hokejista ste preto, lebo buď milujete hokej ako hru, alebo milujete to, čo byť hokejistom so sebou prináša – ženy, peniaze, úspech (Marian Jelínek, Jágrov mnohoročný mentálny kouč, by vám o tom vedel rozprávať).
FITNESS RIZIKO
No dnešný fitness svet vás vábi pseudo pocitom zdravia a funkčnejšieho tela. A to mi vadí. Veď tá dobre vyzerajúca fitneska musí vedieť čo hovorí. Dokonca musí vedieť ako správne trénovať a jesť. A to mi vadí ešte viac. Vy zrazu plná šťastia tancujete v ilúzií, že ste našli tú správnu osobu, ktorá vyrieši vaše vizuálne problémy. Naučí vás ako sa správne hýbať. Veď sa stačí na ňu pozrieť. A tak podľahnete. Jedna súťaž, silikóny, druhá súťaž, potlesky, 468 lajkov na fotke s medailou, 350 pochvalných komentárov, nový obraz o sebe…a ste v tom! Cesta von je zradná a ťažká. Sponzori vás len tak nenechajú. Za proteíny zrazu treba platiť. Asociácie vás len tak nenechajú (prachy treba). Okolie vás len tak nenechá. „Nejako si pribrala? Čo už necvičíš?“ – a vás ide potrhať. Tak pokračujete v deštrukcií svojho tela a psychiky. A to všetko preto, lebo ste si vybrali šport, kde sú výsledky závislé na verejnom hodnotení. Táto validácia od ostatných môže byť však mimoriadne nebezpečná. Ak sa stane vašim celým svetom – vzniká závislosť. Skrátka pre váš pocit spokojnosti konštantne potrebujete uisťovanie od ostatných ako dobre vyzeráte. Nedaj Boh, že dôjde k opaku.
MORÁL PRÍBEHU
Nemám nič proti fitness svetu, ak sa bude brať ako šport seriózne aj so všetkými negatívami. Nemám nič proti ak v ňom budú súťažiť ATLÉTI. Nie ženy „z ulice“, ktorým po šiestich týždňoch od prvého tréningu niekto naklame, že môžu ísť súťažiť. Týmto ženám zrazu skrsne v hlave nádej, že môžu dokázať čosi obdivuhodné. A ani samé nevedia ako, fotoaparáty blýskajú a ony už pózujú resp. vytŕčajú svoju vagínu až do tretieho radu na súťaží kdesi vo Vranove. A potom začnú trénovať ľudí.
Nemám nič ani proti tomu, že užívate zakázané látky – ste atlétky a žiaľ dnešný vrcholový šport je aj o tom (v mnohých prípadoch). No zdržte sa pred prostými ženami povzbudzujúcich komentárov o motivácií, pretože vy užívate podporné látky, ktorými obchádzate svoju ženskú genetiku. Im to tak ľahko nepôjde a budú frustrované, pretože chcú byť ak vy. Rovnako neklamte, že ide o zdravie. Fitness svet už dávno nie je o tom. Nebudú sa cítiť lepšie, pretože iba prejdú z jedného extrému (kompletná ľahostajnosť) do druhého (extrémne sledovanie seba samého).
A ešte o jednu vec vás prosím (popravde, to je dôvod prečo som začal písať tento článok). Učte sa svojmu remeslu trénera poriadne! Ak vás určité techniky cvičenia nezničili, to neznamená, že ich môžete využívať aj na svoje klientky. Treba rozlišovať, testovať, individualizovať…
Drahí veriaci, práve v tom ja vidím najväčšie riziko, ktorým fitness devy ohrozujú okolitý neznalý svet, ktorý chce iba veriť.
„Veď má medaily, krásne telo, skratky pred menom – musí vedieť ako správne cvičiť!“
Hmm žiaľ nemusí. A stretávam sa s tým dosť často.