„NOVÁ“ VAKCÍNA!
„Verím, že dôkazy podporujú záver, že fyzická nečinnosť je v 21. storočí jedným z najdôležitejších problémov verejného zdravia a môže byť dokonca najdôležitejším.“(1)
Keď americký vedec v oblasti cvičenia, profesor Steven Blair, vyriekol tieto slová určite netušil v akom omyle čoskoro bude. Nemohol predsa tušiť, že príde pandémia, ktorá všetko zatieni. Pandémia, ktorá sa stane skutočne najdôležitejším problémom 21. storočia, na ktorú celosvetovo zomiera a bude zomierať obrovské množstvo ľudí. V tieni jej zabíjavých chápadiel sú ostatné problémy, ktoré sužujú ľudstvo iba maličkosti nehodné porovnávania a myslím, že aj tí najzarytejší skeptici už chápu vážnosť situácie.
Tento článok teda nechce nijako degradovať to, čo sa deje navôkol.
Skôr je mojim cieľom povýšiť, a možno pripomenúť, závažnosť toho, čo sa dialo navôkol EŠTE PRED PANDÉMIOU. Iná „pliaga“ drancovala roky ľudstvo, však nebola tak medializovaná. V podstate ju berieme ako samozrejmosť. Ako obraz doby. Niečo fixné. Niečo nie naše, načo nemáme dosah. Mnohí nad ňou iba mávnu rukou, pokrčia plecami, či predpokladajú, že sa ich to nebude týkať.
(UPOZORNENIE: Asi najdôležitejší článok môjho života. Dočítajte ho. Zaberie málo. Zachráni veľa.)
TICHÝ ZABIJAK
Začnem z ostra.
„Nedostatočná fyzická aktivita je jedným z hlavných rizikových faktorov, predstavujúc globálny problém verejného zdravia, spájaný s takmer 5 miliónmi predčasných úmrtí každý rok.“ (3)
PIA-TI-MI MI-LI-ÓN-MI…KAŽ-DÝ ROK….dúfam, že tieto slová vo vás zarezonovali. Ide o vetu z úvodu štúdie, ktorá sa zaoberala ekonomickými benefitmi zvýšenej fyzickej aktivity (o tých neskôr). Čerpajú z článku z 2020 od WHO (4), kde autori popisujú ďalšie hrozivé štatistiky:
• Celosvetovo 1 zo 4 dospelých nespĺňa globálne odporúčania úrovne fyzickej aktivity.
• Viac ako 80% svetovej populácie adolescentov je nedostatočne fyzicky aktívnych.
• Ľudia, ktorí nie sú dostatočne aktívni, majú o 20% až 30% vyššie riziko úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú dostatočne aktívni.
• Miera fyzickej nečinnosti je v krajinách s vysokými príjmami dvakrát vyššia v porovnaní s krajinami s nízkym príjmom.
• Od roku 2001 NEDOŠLO k zlepšeniu globálnej úrovne fyzickej aktivity.
Odborníci túto neblahú skutočnosť sledujú už roky. Aj preto v roku 2018 WHO spustilo program pod názvom GAPA (Global Action Plan on Physical Activity), pričom ako hlavný cieľ si zvolili 15% redukciu fyzickej nečinnosti u dospelých a adolescentov do roku 2030. Vízia je krásna: „Viac aktívnych ľudí pre zdravší svet.“ V žiadnom inom čase to nebolo dôležitejšie.
Často sa cituje aj štúdia z časopisu Lancet: „Ak by fyzická nečinnosť nebola úplne eliminovaná, ale naopak iba poklesla o 10% alebo 25%, viac ako 533 000 až 1,3 milióna úmrtí ročne by bolo možné odvrátiť.“(2) Áno, o tak málo sa stačí hýbať viac. Ďalej spomínajú, že SILNÉ DÔKAZY ukazujú, že fyzická nečinnosť zvyšuje riziko mnohých nepriaznivých zdravotných stavov vrátane hlavných neprenosných chorôb, ako je koronárna choroba srdca, cukrovka 2. typu, rakovina hrubého čreva a prsníka, a celkovo skracuje priemernú dĺžku života (ale to všetko už vieme).
Ja by som len rád zdôraznil slová „SILNÉ DÔKAZY“. Priatelia…máme tu evidentnú TABLETKU na zlepšenie zdravie a podporu dlhovekosti podporenú SILNÝMI dôkazmi. Silnejšími než akýkoľvek doplnok výživy, ktorý si v dobrej viere kupujete od dílerov (v tých luxusných autách), aby ste si prospeli zdraviu a dožili sa viac rokov.
Opäť odborníci na danú oblasť to dobre vedia:
“Keby sa cvičenie dalo zabaliť do pilulky, bol by to najpredpisovanejší a najprospešnejší národný liek.“ (Dr. Robert Butler: svetovo uznávaný gerontológ, psychiater a autor)
Poďme sa trošku pobaviť o ekonomike.
KOĽKO STOJÍ NEČINNOSŤ?
Šialene veľa. Čerpajúc opäť zo štúdie z časopisu Lancet z roku 2013, odhad priamych nákladov spájaných s ochorením dokopy s nepriamymi nákladmi (strata produktivity kvôli chorobe a predčasným úmrtiam) pripisujúcimi sa piatim hlavnými neprenosným ochoreniam (koronárna choroba srdca, mŕtvica, cukrovka 2. typu, rakovina hrubého čreva a prsníka) predstavoval: 67,5 miliardy amerických dolárov (5).
Jednoducho, ak ste raz chorí, tak nie ste zdraví. Ak nie ste zdraví, tak nemôžete pracovať a to niečo štát stojí (starostlivosť, nemocnice atď.). Ak nemôžete pracovať, nemôžete tak zarábať…a utrácať…a platiť dane…a firmu to tiež niečo stojí. A ak navyše predčasne umriete, opäť už logicky nemôžete pracovať – lebo ste mŕtvy. Ak by ste ale neboli bývali umreli, tak by ste mohli ďalej zarábať…alebo minimálne utrácať…a platiť dane…atď. Určite chápete pointu. No a múdre hlavy spočítali podobné parametre a zistili náklady. Náklady, ktorým by sa dalo predísť (samozrejme do istej miery), ak by sme sa hýbali o niečo viac a neboli toľko chorí, alebo predčasne neumreli.
Dokonca tu máme celkom čerstvú prácu zo septembra 2020, kde to opäť prepočítali múdre hlavy z Oxfordu, Cambridge a pod…a dokonca urobili aj predpoveď do roku 2050. Desivú predpoveď:
„Vykonávanie minimálne 150 minút fyzickej aktivity strednej intenzity za týždeň (spodná hranica odporúčaná v usmerneniach WHO z 2020) by mohlo viesť k zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,15% – 0,24% ročne do roku 2050, v hodnote až 314 USD – 446 miliárd ročne a 6,0–8,6 bilióna dolárov kumulatívne za 30 rokov…“(6)
8,6 BI-LI-ÓNA! Len pre istotu: 1 bilión je milión miliónov. Keby iba tretina z toho bola pravda, stále je to obrovská suma, ktorá by sa dala „ušetriť“, ak by ľudia pliagu nečinnosti považovali za dostatočne vážnu a išli sa 3 až 5x za týždeň poriadne prejsť, zabehať, či zacvičiť si. Viem, že nás teraz obmedzenia obmedzujú, veď nato sú, len keď to pominie; prosím pamätajte moje slová a voľte vlastný tréningy ako dôležitú súčasť dňa. Nie to posledné, čo ak sa podarí, tak chcete stihnúť.
NAJHORŠÍCH 6 PÍSMEN – BOLESŤ
Ďalší velikán, Dr. Mel Siff v knihe „Facts & Fallacies of Fitness“ uvádza trefne, hoci drsne, že ani rakovina by nebola takým problémom, ak by nebolela. Podotýka, že nemalo by zmysel ani nájsť spôsob, ako oživiť človeka, ak by zvyšok života mal žiť v bolestiach. V duchu tejto optiky, bolesť je verejným nepriateľom č. 1. Choroba a bolesti spojené s ňou teda VÝRAZNÝM spôsobom ovplyvňujú kvalitu nášho životu (každý kto to zažil, vie o čom píšem). Fyzická nečinnosť (a následné ochorenie) limitujú spôsob do akej miery si vieme užiť dôležité možnosti, ktoré nám život ponúka. Tento subjektívny koncept dokonca môže byť kvantifikovaný použitím „disability-adjusted life years“ (DALYs)(7). Jeden DALY akoby predstavoval jeden stratený rok „zdravého života“.
V roku 2013 toto nepríjemné „bremeno“ spájané s chorobami, ktoré sú zas spájané s inaktivitou, celosvetovo predstavovalo 13,4 miliónov DALYs. V preklade…ide časovo o 13,4 miliónov rokov, ktoré ľudia mohli tráviť v prírode, s rodinou, s vnúčatami, alebo aj na tablete – v podstate pri akejkoľvek inej činnosť, ktorá nám robí radosť, a nie umierať od bolesti doma v posteli, v nemocnici, či „tráviť“ čas predčasne…v hrobe.
MORÁL PRÍBEHU
Pohyb je zdravý. Ja viem, že to viete. No niekedy vedieť nestačí. Podľa mňa sme málo vystrašení a/alebo sme málo informovaní. Preto tento článok. Chcem, aby sme na chvíľu odbočili od nespochybniteľnej nebezpečnosti zúriacej pandémiu a uvedomili si, že umieralo sa aj pred koronou. V obrovských počtoch. A v mnohých prípadoch úplne zbytočne, pretože potenciálnou vakcínou bol…POHYB. No málokto tak jednoduchý liek berie seriózne. Keď niekto umrie vo svojej 50tke, či skôr, hovoríme „šak to je taká doba“. Za to môže stres. Alebo zlá strava. Alebo genetika. Aj keď bezpochyby všetko to má súvis, nedostatok pohybu je jedným z HLAVNÝCH rizikových faktorov.
Želal by som si, aby po skončení pandémie, každý deň vyšla v nejakom denníku informácia, koľko ľudí dnes odišlo z tohto sveta predčasne na srdcovo-cievne ochorenie, mŕtvicu, či rakovinu. Aby TA3ojka pred správami urobila ďalšiu mega serióznu znelku, z ktorej naskakovali až zimomriavky a informovala: „Dnes na nedostatok pohybu umrelo ďalších xy ľudí.“ Aby zasadali komisie, robili sa besedy, prijímali sa opatrenia.
„Viem, utopia,“ skormútene si odpovedám.
Tak aspoň priatelia zachráňte seba a svoju rodinu a „vakcínujte“ sa pohybom pravidelne.
Ostaňte v zdraví.
P.S. Dávno som neprosil o zdieľanie. Teraz kľačím na kolenách. Ak sa článok páčil a dával vám zmysel, pomôžete v šírení. Ďakujem.
ZDROJE:
- Brukner & Khan’s Clinical Sports Medicine, 5e, 2019
- Lee I-M, Shiroma EJ, Lobelo F, et al. Effect of physical inactivity on major non-communicable diseases worldwide: an analysis of burden of disease and life expectancy. Lancet 2012; 380:219–29.
- Hafner et al. Estimating the global economic benefits of physically active populations over 30 years (2020–2050).2020
- https://www.who.int/…/fact-sheets/detail/physical-activity
- Ding D, Lawson KD, et al. The economic burden of physical inactivity: a global analysis of major non-communicable diseases. Lancet 2016
- Hafner M, Yeruzhalmi E et al. Estimating the global economic benefits of physically active populations over 30 years (2020–2050). Br J Sports Med. 2020
- https://www.who.int/…/indicator…/imr-details/158